História
Prvá zmienka o obci je z roku 1438, kedy sa spomína ako usadlosť prináležiaca budatínskemu hradnému panstvu (possessio LEHOTHKA).
Obyvateľstvo sa pôvodne zaoberalo v minulosti okrem roľníctva chovom dobytka, drevorubačstvom a podomovým obchodom. Niektorí obyvatelia sa vysťahovali za prácou do Ameriky.
V roku 1598 mala Lehota 10 domov, v roku 1784 6 domov, 48 rodín, 281 obyvateľov, v roku 1850 240 obyvateľov - katolíkov, v r. 1970 197 domov - 209 obyvateľov.
Za panstva grófa Suňoga obyvatelia vykonávali týždeň zápražnú a týždeň pešiu robotu, hoštáčnici - malí gazdovia, ktorí mali len okolo 10 jutár poľa, boli povinní robotovať po tri dni v týždni na pešo. Boli tu aj dve inškripcie z roku 1670 a 21 gazdov na šoltýstve 1).
V r. 1942 podľa lexikóna obcí mala Budatínska Lehota 799 ha, 128 domov. V roku 1910 - 4377, 1930 - 558 a 1940 - 596 obyvateľov. Asi 500 m na sever za bývalou "cigánskou osadou" sa nachádza mineralizovaný prameň (doteraz bez rozboru). Vo svahu nad obcou stojí zvonica s dvoma zvonmi z 19. storočia. Je to hranolová vežovitá stavba. Spodná časť je murovaná z kameňa, horná je drevená, obitá plechom, zastrešená ihlancom. Na vrchole je dvojkríž.
V tejto mestskej časti je samostatný cintorín s Domom rozlúčky. V roku 1973 bola obec Budatínska Lehota pripojená ku Kysuckému Novému Mestu a teraz tvorí jeho mestskú časť (spojenú lávkou nad Kysucou), podobne ako Dubie a Oškerda. Zemiansky rod Čelkovcov je pochovaný v kaplnke Mariánskeho kostola v Kysuckom Novom Meste. "K úcte a chvále Božej" postavili v roku 1910 občania Budatínskej Lehoty s pomocou priateľov, bývajúcich v Amerike, pri hlavnej ceste Čadca - Žilina kamenný kríž.
1) poplatky za feudalizmu, ktorými sa poddaní vykupovali natrvalo, alebo aspoň do navrátenia zloženej sumy plnili svoje povinnosti voči pánom. Teda inskribovanie - zloženie sumy.
Inškripcionisti - oslobodení jednotlivci od poddanských povinností
Šoltýctvo - dedičské richtárstvo v období od vrcholného feudalizmu. Ich držitelia mali viac pôdy ako poddaní, mali isté privilégia.
